Spiš - perla Slovenska

Vianoce PSČ
Last Moment

Ak si chcete uložiť túto stránku medzi obľúbené, stlačte prosím nasledujúce dve klávesy naraz CTRL+D.

Česká verze

Polska wersja

English version

Deutsche Version

Magyar változat

Version française

    SPIŠ, KLENOTNICA SLOVENSKA, má mnoho podobného so Švajčiarskom. Spišskú župu by sme mohli porovnať k švajčiarskemu kantónu. Aj kantóny majú svoju samosprávu, svoju osobitnú kultúru. Aj u nás každá župa žila vlastným životom. Vzniklo jej vlastné nárečie, kroje, ľudová slovesnosť. Ale obyvatelia jednotlivých žúp sa navzájom líšia aj povahou, vzdialenosťou a kultúrnymi návykmi. Každá župa je jedinečná a neopakovateľná. Medzi župy, ktoré boli najviac obdarené krásami prírody, ale aj vzdelanosťou a kultúrou, patrí Spiš.
    Spiš dostal do daru skutočne prekrásnu a pestrú prírodu. Jeho sever lemujú mohutné a tajomné štíty Vysokých Tatier, ktoré prechádzajú cez Belianske Tatry do jedinečnej scenérie Pienin s riekou Dunajec. Východ uzatvára Levočské pohorie symbolizované najmä masívom Braniska. Juh lemuje Spišsko-gemerské rudohorie, na ktoré naväzujú fantastické bralá a rokliny Slovenského raja. Západné kopce predstavujú európske rozvodie. Spišské rieky tečú na sever a na východ, liptovské na západ. Akúsi chrbticu Spiša tvoria povodia riek Hornád a Poprad, pričom Poprad je jedinou slovenskou riekou, ktorá tečie na sever do Baltického mora. Rieky lákajú mnohých rybárov, pretože sa do nich opäť vracia život. Tatry priťahujú horolezcov, v zime lyžiarov, ale aj bežných turistov. Pre svoj čistý vzduch slúžia však aj k liečbe nemocných na respiračné choroby, k čomu majú vybudovanú hustú sieť sanatórií a kúpeľných zariadení. Slovenský raj priťahuje turistov a milovníkov prírody svojou jedinečnou krásou, podobne ako Zamagurie a oblasť Pienin. Rudohorie poskytovalo cez stáročia obživu obyvateľom jeho mestečiek a dedín baníctvom a spracovaním drahých kovov, medi a železa. Obrovské ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú značnú časť Spiša, slúžia na obživu obyvateľstva, ale aj na turistiku. Na horských lúkach a poľanách sa pasú ovce a dobytok, v zime však slúžia zimným športom. Na Spiši vyvierajú aj mnohé minerálne pramene. Na pitie sa využíva voda z Baldoviec a z Novej Ľubovne, termálna voda vo Vrbove sa využíva na kúpanie, liečivá voda vo Vyšných Ružbachoch na liečenie rôznych chorôb. O tom, že Spiš je aj depozitárom chránených rastlín a zvierat svedčí, že na jeho území sú - okrem viacerých chránených území - aj tri národné parky: Tatranský, Pieninský a Slovenský raj.
    Na Spiši žili vždy ľudia rôznych etník, národností a náboženstiev, a to väčšinou v dobrej zhode. Oddávna tu žijú Slováci, ktorí vždy tvorili väčšinu obyvateľstva. Od 12. storočia začali prichádzať nemeckí kolonisti, ktorí dostávali od uhorských kráľov výsady, na základe ktorých sa vyvinula neobyčajne hustá sieť slobodných miest a mestečiek a rozprúdil sa čulý výrobný a obchodný ruch. Akiste v 12. storočí tu aj Maďari usadili svojich strážcov hraníc. Na severnej hranici žijú obyvatelia, ktorých nárečie je blízke poľskému jazyku a ktorých zvykneme nazývať goralmi. Od 14. storočia začali osídľovať vyššie polohy v horách Rusíni či Ukrajinci, ktorí si so sebou priniesli nielen vlastný jazyk a kultúru, ale aj východné kresťanstvo. Napokon na Spiši žilo aj mnoho Židov, ktorých hlavným strediskom bola obec Huncovce. Postupom času sa rozmnožil aj počet Rómov, ktorí tu boli už od 15. storočia. Žijú tu katolíci latinského i východného obradu, pravoslávni, evanjelici augsburského vyznania a bolo aj mnoho príslušníkov izraelského náboženstva. Títo rôzni ľudia spolu pracovali, spolu vytvárali hodnoty hmotné i kultúrne. Tak tu vznikla multietnická kultúra vysokej hodnoty, ktorá bola neustále ovplyvňovaná kultúrou stredoeurópskou a tvorí jej integrálnu súčasť.
    Spiš je aj neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok. Vzácne pamiatky sa nachádzajú takmer v každej dedine a turista, ak chce vidieť viaceré pamiatky svetovej úrovne nemusí prejsť ani 100 km. Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO (Spišský hrad, Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, Žehra, Dobšinská ľadová jaskyňa), že sú tu pamiatky evidované ako národné kultúrne pamiatky: Dielo Majstra Pavla z Levoče a chrám sv.Jakuba v Levoči, Spišský hrad, kežmarské evanjelické lýceum a artikulárny kostol múzeum v Krompachoch, kostolík v Žehre. Takmer polovica z mestských pamiatkových rezervácií Slovenska je na Spiši: Levoča, Kežmarok, Spišská Kapitula, Spišská Sobota. O množstve iných pamiatok najmä gotickej a renesančnej architektúry, sochárstva, nástenného i tabuľového maliarstva, ale aj zlatníctva a ostatného umeleckého remesla ani nehovoriac.
    Etnická bohatosť Spiša vytvára aj rôznorodosť jeho ľudovej kultúry. Či už ide o ľudovú architektúru, alebo o kroje, zvyky, piesne a tance, ľudové remeslo. To všetko harmonicky splýva s ostatnou kultúrou hmotnou i duchovnou a s okolitou prírodou.
    Najbohatšou pokladnicou pamiatok Spiša je Levoča. Od stredoveku do roku 1922 bola jeho administratívnym i kultúrnym centrom. Patrila medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorska. Ďalším vzdelanostným centrom bol Kežmarok. Donedávna si uchoval aj svoj nemecký charakter a spomedzi jeho škôl vynikalo jeho nemecké evanjelické lýceum. Duchovným centrom Spiša bola Spišská Kapitula. Od konca 12. storočia bola sídlom spišských prepoštov, dnes je sídlom Spišského biskupstva. Strediskom baníctva bola Gelnica. V novšej dobe sa vyvinuli na významné mestá aj Spišská Nová Ves a Poprad. Zvláštny charakter a bohaté dejiny mali aj mestá Stará Ľubovňa, Podolínec, Spišská Stará Ves, Spišské Vlachy a iné. Niektoré z nich boli počas 360 rokov v poľskom zálohu.